Darth Maul

Na záver kalendárneho roka 2022 som pri čítaní rôznych článkov a hodnotení najlepších filmových udalostí uplynulých 365 dní trošku posmutnel. Pre mňa to vôbec nebol rok bohatý na kvalitné filmy. Mal som síce vyhliadnutých viacero zaujímavých titulov (Triangle of Sadness, Bones and All alebo Fabelmans), ktoré ma zaujali, no cez prevádzkovateľa alebo distribútora sa do môjho malomestského kina nedostali. Na striebornom plátne som si teda vychutnal len tri filmy a čas som si nedokázal nájsť ani na mnoho kvalitných premiér VOD produkcie.

Hoci bol počet filmových zážitkov v uplynulom roku menší, dokážem medzi nimi nájsť také, na ktoré budem ešte dlho spomínať. Začiatkom roka som zablúdil do kina na vynikajúci film Nightmare Alley. Guillermo del Toro sa v ňom opäť predviedol ako skvelý rozprávač a okolo zaujímavých postáv dokázal vystavať pekne vypointovaný príbeh. Najviac zábavy mi počas leta ponúkol šialený Bullet Train. Naopak, veľmi neoriginálny Ticket to Paradise mi pripomenul, prečo romantické komédie v kinách príliš často nevyhľadávam. Za najväčší filmový zážitok roku považujem jazdu japonským rýchlovlakom spolu s Bradom Pittom!

Vo svete premiér VOD produkcie som siahol po dvoch filmoch. Dráma Causeway, jemná filmová momentka zo života dvoch krásnych ľudí, ma očarila jednoduchým uveriteľným príbehom a pripomenula mi, prečo mám rád Jennifer Lawrence. Druhým filmom bol prenádherný Guillermo del Toro's Pinocchio, ktorý ma chytil za srdiečko a dovolil mi v originálnom rozprávkovom svete majstra rozprávača prežiť krásne filmové okamihy.

Na záver mi nezostáva nič iné, len zaželať si, aby bol ten ďalší rok na návštevy kina o trošičku bohatší. Na veľkom striebornom plátne predsalen chutia pohyblivé obrázky o kúsok lepšie. A bola by obrovská škoda, keby som si v kine nechal ujsť Babylon, Banshees of Inisherin, Operation Fortune, Empire of Light, Indiana Jones and the Dial of Destiny, Oppenheimer, Barbie alebo Dune! Aký krásny rok je pred nami...