Marina111

A opäť vo fáze "málo filmov"... Nevadí. Aj  z toho mála možno vybrať tituly, ktoré ma v danom období naozaj oslovili. Takže; o aké NOVÉ filmové zážitky sa chcem podeliť tentoraz? 

 

Trochu gotiky - kto nemiloval Draculu, nie je môj človek. Našťastie, ešte stále dokážem pre seba objaviť filmy, ktoré ma dokážu osloviť svojou viac či menej strašidelnou atmosférou a preniesť ma do svetov, kde domy sú plné duchov, tajomstiev a milého bu-bu-bu. Strašenie ma síce nevystrašilo, atmosféru však malo priam učebnicovú. Škoda - podľa mňa absolútne nezvládnutého - záveru. Ešte šťastie, že iný strašidelný dom a iné jeho obyvateľky ma zaujali o čosi viac. Svojho času v knižnej podobe (http://www.martinus.sk/?uItem=35661) aktuálne aj vo filmovom spracovaní. Iste, Trinásty príbeh má tiež svoje muchy, ale vzhľadom na počet mŕtvol v ňom je to pochopiteľné :D A ozaj, predovšetkým je to film o sesterstve. To aby ste vedeli. A možno budete mať to sťastie, že vás začnú otravovať tí druhí. Avšak skôr, ako na nich začnete kričať "TEN DOM JE NÁÁÁŠ!!!", overte si, či žijete. Pre istotu.

(a možno trošku predčasne dodávam, že práve posledný spomenutý film je asi mojim súkromným víťazom v danom období - už len pre svoj viac než úžasný scenár s nezvyčajne prekvapivou pointou... a že kam sa hrabe Šiesty zmysel.)

 

Trochu SNP - tento rok sa v rámci RTVS produkcie niesol v znamení "SNP pre mladých" - aspoň ja som nadobudla takýto pocit po súkromnej analýze programovej štruktúry. Tí, ktorí absolvovali vlčiu stráž mi zaiste dajú za pravdu, že nápad predčil realizáciu. Neverím totiž, že som bola jediná, ktorej sa chcelo pri takzvanom speve Tomáša Bezdedu plakať. Žiaľ, dôvodom nebolo dojatie, ale prznenie krásnej básne Odpustťe, mamička, ktorú svojim hlasovým prejavom zohavil ako len mohol. Nezaostávali ani ostatní speváci; sama sebe sa čudujem, ako som to vlastne zvládla pozerať. O čosi viac ma potešil projekt mojepovstanie.sk. Nie som síce celkom stotožnená s formou, akou sa svojim divákom podsúva, v uvedenej šestici príbehov sa navyše nájdu lepšie aj horšie kúsky, vo všeobecnosti však zrejme i toto môže byť cesta - aj keď sa sama seba musím pýtať, či a do akej miery by sa mali dejiny popularizovať. Do tretice z noviniek vzniknutejších pri príležitosti 70.výročia spomeniem aj vypálenú obec Kalište, ktorej filmový pamätník Príbehy z Kališťa mohol byť síce aj dôstojnešjí, nateraz sa však teším aspoň z toho, že vznikol. 101 ďalších počas vojny vypálených slovenských obcí sa svojho dokumentu zrejme nikdy nedočká... Škoda. 

 

Trochu rozprávok - áno, stále trvám na tom, že rozprávky nemám rada. A keď sa moji rovesníci vytešujú z Nema alebo rozprávajú rečou rozprávkových postavičiek, mám chuť im otrieskať hlavy Sophiinou voľbou. Napriek tomu som sa však odhodlala navštíviť Ľadové kráľovstvo - a na moje zdesenie až dvakrát (ale na moju obhajobu - druhý raz si to vyžiadala osemročná sesternica). Pre istotu som už danú rozprávku vymazala z počítača. Nedajbože by som ju musela vzhliadnúť ešte aj tretíkrát - a to by už dozaista bola moja smrť. Napriek tomu, že vlastne nešlo až o takú hrôzu, ako som sa bála. A napriek tomu, že piesňou Poďme stavať snehuliaka som chvíľu veľmi intenzívne otravovala celé okolie. Ale presuňme sa z krajiny ľadu k metafore o kráske a zvierati; a hneď k trom verziám. Tá v súčasnosti najpopulárnejšia ma takmer urážala svojou primitívnosťou, o čosi staršia verzia by sa mi bola páčila viac, nebyť absolútne hlúpych tituliek a mojej neznalosti povzniesť sa nad jazyk, ktorému nerozumiem a titulky, ktoré mi idú o desať minút skôr.  Aktuálne dúfam, že táto verzia ma nesklame - áno, mám ju stiahnutú, áno, teším sa na ňu, áno, pokúsim sa nájsť si čas. 

 

Trochu vzťahov - vidieť ešte raz čosi ako Advent a asi skončím na antidepresívach. V istom zmysle je však pre mňa tento film prelomový - práve po jeho vzhliadnutí som si zakázala sledovať aspoň mesiac akékoľvek drámy. A ozaj - zrejme som sa zaľúbila do Caryho Granta - alebo skôr do Johnnieho Aysgartha? Alebo som sa priveľmi stotožnila s jeho Linou? Neviem, ale Joan Fontaine má odteraz novú obdivovateľku. A ja Podozrenie, že k tomuto filmu sa ešte veľakrát vrátim. Celkom určite však už nenavštívim preceňovanú Casablancu a záujem nemám už ani o odvoz kočiarom do Viedne. Celkom rada som však spoznala Felvidék a keď sme už pri vzťahoch k domovine, spomeňme aj nešťastnicu Yentl, ktorá sa cíti doma vo svete Tóry - ten sa jej však odopiera a tak si slečna vymyslí... Ale nie, pozrite si to samy. Možno vás jej dobrodružstvá zaujmú tak ako mňa. Hoci hlavná predstaviteľka a režisérka a scenáristka tohto filmu mi je vrcholne nesympatická. A ako epilóg k vzťahom nie je vhodnejší film ako Antikrist. Žasnem a každým novým uvažovaním mením svoju interpretáciu tohto prazvláštneho počinu (najnovšie sa prikláňam názoru, že najkvalitnejší je prológ a každou novou kapitolou úroveň tohto snímku klesá, respektíve mieri úplne mimo). Teším sa na ďalšie autorove filmy. 

 

Na záver nepripájam odkaz na film, ktorý ma zaujal najviac, ale na video (veď aj to sa ráta ako film, že? :P), ktoré ma rozosmialo tak VEĽMI, ako tento rok asi nič. Paráda :)) 

P.S: Niektoré by na mňa zabrali... azda :D