silentname

Nakoľko mám pocit, že neustále len filmy komentujem, no vzhľadom na fakt, že nikomu nechcem z nich pokaziť dojem, rozhodol som sa urobiť článkový blog, kde si vždy raz za týždeň podám jeden z filmov, ktoré som na CSFD už ohodnotil a aspoň pár vetami okomentoval. A nemusia to byť len filmy. Pokojne sa môžem pozrieť aj na seriály či animované tv šou.

Mojim cieľom tak bude všetkým, ktorí budú mať záujem poznať detailnejšie názory na určitý produkt, ktorý som ohodnotil podať plnší názor, v ktorom zdôvodním, prečo je podľa mňa film dobrý, alebo naopak, prečo podľa mňa patrí do odpadu. V prípade, že by ste mali záujem o konkrétny film, pokojne mi napíšte správu a môžem vám svoje názory predostrieť. Inak si budem vyberať jednotlivé dielka samostatne. A ako lepšie začať, než filmom, o ktorom naozaj mám oveľa viac čo povedať, než tých pár riadkov v komentári. Vráťme sa teda k hororovej katastrofe z roku 2012 – Silent Hill Revelation.

V budúcnosti by som mohol niečo viac povedať aj k prvému filmu, no to teraz necháme tak. Ale veľmi v rýchlosti poviem, že podľa mňa išlo o vizuálne zaujímavý horor s dobrou atmosférou, kvalitne spracovanými postavami a patril medzi herné adaptácie, ktoré som si skutočne obľúbil. Hodnotenie sa však týka filmu ako takého, nakoľko som hry nikdy nehral.

Keď sa o 6 rokov neskôr objavil trailer na pokračovanie, bol som plný očakávaní, nakoľko som veril, že sa nikto nerozhodne pokaziť niečo tak skvelé ako bol prvý film. A začal som pozerať film. A hoci sa film najprv pokúša znovu priniesť vizuály prvého filmu, pôsobí to na mňa trochu lacnejšie. Nemyslím si však, že odviedli zlú prácu. Ako úvod to trošku navracia atmosféru, ktorú sme mali v snoch malej Sharon z prvého filmu. A funguje to celkom fajn.

Problémy však nastanú v momente ako sa Heather (Sharon z prvého filmu) dostane do novej školy, kde sa s nikým nechce rozprávať, lebo ju prenasleduje minulosť a nechce nikoho do nej stiahnuť. A okrem nej tu je ešte ďalší mužský nováčik Vincent. A tu prichádza môj prvý dôvod, pre ktorý film nefunguje. Nikomu nie je nad slnko jasnejšie, kam to celé bude od začiatku spieť, a že medzi našimi hrdinami niečo vznikne. Neklamme si. Všetkým je to nad slnko jasné.

Ďalší problém filmu nastane hneď o pár scénok neskôr, kde Heather ide po školskej chodbe plnej študentov, ktorí zrazu zmiznú a začne si ju k sebe naspäť ťahať tajomné mesto Silent Hill. Samo o sebe to nie je zlý nápad a môže to vyvolať zaujímavú atmosféru. Dáva nám to otázky, čo sa s nimi stalo. Je tu ale niečo, čo s tým nehrá. A to nájdeme v prvom filme. Vysvetlím vám to.

Keď sa Rose dostala do Silent Hill v prvom filme, príchodom noci mesto nadobudlo svoju temnú a horiacu atmosféru. A nakoľko sme videli neustále prázdne mesto, dávalo to priestor temným bytostiam, ktoré potom Rose lovili. A dávalo to zmysel. V tomto filme však príchod Silent Hill nemá žiadne opodstatnenie. Je to počas dňa, všetko sú to len sny Heather, ale súčasne sa do toho dostáva realita. A aby to všetko bolo ešte viac zamotané, o niekoľko ďalších scénok namiesto toho aby všetci zmizli sa objavia v temnej verzii mesta s desivými výrazmi. Najviac asi utkvel v pamäti dizajn klauna. Ako to ale funguje? Prečo sa vizuály, ktoré boli v Silent Hill dostávajú do jej skutočnosti? A prečo keď sa takto ľudia zmenia na monstrá to nemá efekt na detektíva, ktorý sa snaží Heather pomôcť? Nedáva vám to žiadny zmysel. A film bohužiaľ nevie ako nám odpovedať na tieto otázky, pretože mu ide len o jediné. Aby film vyzeral čo najviac krvavo a desivo. Lebo to je to, čo dnes najviac ľudí desí. Lenže príbeh tým pádom absolútne stráca.

Veľa ľudí dnes zastáva názor, že video hry by sa nemali previesť na filmové plátno, a nemôžem nič iné než súhlasiť. Aspoň minimálne v tomto prípade. To čo v hrách funguje je fakt, že činy postavy ovládate sami. Tým pádom sa viac môžete dostať do atmosféry hry a súčasne tam vzniká možnosť, že nesprávnym rozhodnutím vaša postava umrie a budete to musieť prechádzať znovu. Premietnime si to napríklad na hru „Amnesia." Keby to sledujeme ako film, stratilo by to všetko čím je hra dobrá. Pretože vžiť sa do kože postavy, ktorú ovládate je jednoduchšie ako vžiť sa do kože postavy, na ktorú sa pozeráte. A to vám objasní všetky problémy tohto filmu.

Keď sledujete Heather v jednotlivých momentoch, nepríde vám zraniteľná alebo v skutočnom ohrození. Prečo? Lebo je to film a ako hlavná hrdinka predsa umrieť nemôže. A keď si toto premietnete celý film pôsobí ako „Let´s Play" video, kde nám hráči vysvetľujú ako správne prechádzať jednotlivé levely hry. A film pôsobí maximálne tragicky, keď si toto uvedomíte. Prvý film síce mal občas podobnú chuť. Tam to však zachraňoval element, že počas dňa boli jednotlivé miesta prázdne a ľudia sa skrývali tak, aby ich nikto nenašiel. A to vytvára napätie, či sa predsa len niekde niečo neobjaví. A počas temných miest potom bolo treba využiť dostupné prostriedky na to, aby sa Rose vedela brániť.

V tomto filme je obrovské množstvo monstier, kde ale presne viete, že sa nič nestane, lebo ide o film. Úprimne, verili ste že manekýnopavúk Heather zabije? Mali ste pocit, že nevyviazne zo scénky so sestričkami? Mali ste pocit, že sa jej počas boja s Leonardom je šanca, že to nezvládne?

A aby bol tento film ešte viac bolestivý a zúfalý, tak jeho vizuály sú absolútne otrasné. Opäť malé porovnanie s prvým filmom. Tam sme mali mesto s padajúcim popolom počas dňa a ohnivé horiace mesto počas noci. Okrem toho sme tu mali scénky s otcom Sharon, ktorý hľadal svoju ženu a dcéru v Silent Hill v realite. Preto sa na film dalo dobre dívať, lebo na nás netlačil dokola jedno a to isté. Tento film naopak si myslí, že obrovské kopy krvi a čo najtemnejšie kúty vytvárajú silnú atmosféru a sú strašidelné. Nie, nie sú.

Povedzme si ešte posledný závažný problém tohto filmu, ktorý som už naznačil vyššie. Postavy sú vám absolútne ukradnuté. Je vám absolútne jedno ako sa Heather zo všetkého dostane, lebo viete, že sa z toho dostane. A len sa budeme zdržiavať nudnými a zúfalými momentami. Najlepšie je to všetko ukázané v scénke, kde sa Heather stretne so Soki. Dievčaťom, ktoré spolu s partiou nesprávne odbočilo a skončilo tu. A oveľa radšej by som poznal príbeh Soki a jej partie, než sledoval zvyšok tohto filmu.

A aby som to už nejako zakončil, kde je Rose a čo sa s ňou stalo? Dozvieme sa v sequeli, nakoľko film ukáže scénku, kde otec Heather ju ide hľadať? A Heather ho nechá len tak ísť? Svojho vlastného otca? Jedinú rodinu, ktorá jej ostala?
Absolútne nerozumiem myšlienkovým pochodom Michaela J. Bassetta, keď toto dával dokopy. Nič v tomto filme nedáva zmysel, postavy sú človeku úplne ukradnuté, vizuálne to nepôsobí dobre a v prípade, že vo filme hrala Carrie Anne-Moss a ja si neviem ani spomenúť na fakt, že som ju videl, niečo sa skutočne nepodarilo. Silent Hill: Revelation je pre mňa absolútnym hororovým odpadom, ktoré absolútne nefunguje. Ani ako horor, ani ako film, ani ako sequel k prvému filmu. A jediné v čo dúfam je, že zhorí pod mestom ako si to zasluhuje.

To je teda asi všetko, čo by som chcel k filmu povedať. A jediné už na záver, stretneme sa pri ďalšom filme.

Hodnotenie: 1/10