curunir

,,Rád by som sa o túto cenu podelil aj so svojim hereckým partnerom s Ewanom McGregorom, keby som bol trochu slušne vychovaný. To však nie som.“

 

Christophera Plummera mám naozaj rád. Účinkoval  v rade ambicióznych projektov,  zahral si Sherlocka Holmesa, vojvodu z Wellingtonu, Atahualpu, Oidipa alebo Aristotela, vďaka svojmu podmanivému hlasu plnil často aj úlohy rozprávača či už v hraných alebo dokumentárnych filmoch.  Podal množstvo skvelých výkonov a takmer vždy bol pre mňa z neznámych príčin ignorovaný v súvislosti s filmovými cenami.  Keď som si svojho času (niekedy v roku 2009)  pozeral jeho životopis, prekvapilo ma, že ani raz nebol ešte nominovaný na Oscara. Netrvalo dlho a zmenilo sa to, keď bol ako 81 ročný prvý krát navrhnutý na túto cenu v pôsobivej dráme o posledných dňoch Leva Nikolajeviča Tolstoja Posledná stanica, kde stvárnil práve slávneho ruského spisovateľa.  Cenu za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe mu napokon vyfúkol  jeho menovec, podľa priezviska obľubuje tanec , ktorý preslávil Viedeň. Rozsah Tolstého postavy bol inak pomerne značný a v istých smeroch ho je možné označiť za hlavného hrdinu filmu, prípadne spolu s Jamesom McAvoyom  by sa dali nazvať dvomi hlavnými hrdinami.
Koncom minulého roka sa pri vyhlasovaní nominácií na Zlatý glóbus objavilo Plummerovo meno opäť  (na túto cenu bol nominovaný aj v prípade Poslednej stanice), pričom sa hneď od začiatku považoval za jasného favorita. Bolo to inak skôr za ľahko nadpriemernú komédiu Začiatočníci, resp. Začiatky.  A veru, keď som si prezrel doterajšie ocenenia filmu, takmer všetky smerovali práve jemu a drvivá väčšina z nich bola víťazná.  Keď  sa  15. januára  tieto predpoklady na moje milé potešenie naozaj splnili, bol sa jasne presvedčený, že minimálne druhá nominácia na Oscara tohto hereckého veterána nemôže minúť.  Nemýlil som sa – o 9 dní neskôr nechýbalo pri vyhlasovaní nominácií za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe ani Plummerovo meno. Omnoho väčší aplauz však zožala nečakaná nominácia pre ďalšiu legendu strieborného plátna (možno aj o čosi väčšiu než Plummer) Maxa von Sydowa.  Chvíľku som nevedel komu mám viac držať palce, pretože oboch pánov  si naozaj ctím a obdivujem ich.

Slávnostný ceremoniál vyhlasovania cien som si tak nemôhol nechať újsť a sledoval som ho hneď od začiatku,  keďže presné poradie kategórií nie je známe.  O 4:00 ráno to napokon prišlo. I keď aj tu bol Plummer považovaný za najväčšieho favorita, bol som v napätí, či akademici nakoniec aj tak neuprednostia o čosi ,,služobne staršieho"  Sydowa, prípadne Kennetha Branagha, ktorého stvárnenie Sira Laurenca Oliviera v Mojom týždni s Marylin bolo mimoriadne presné.  Napokon z úst minuloročnej laureátky  Melissy Leo vyšlo: ,,And the winner is Christopher Plummer."

 

,,Si len o dva roky starší než ja, drahý. Kde si bol celý môj život?"

 

Plummer sa lišiacky poďakoval a ja som nemohol skryť dojatie z chvíle o ktorej som si ešte pred pár mesiacmi myslel, že sa jej nedočkám. Jeho výkon bol v mojej pamäti čerstvý,  pretože Začiatky  (1200. hodnotenie) som si pozrel tak povediac na poslednú chvíľu, len niekoľko hodín pred vyhlasovaním výsledkov.  Uvažoval som, či dať tejto ,,smutnej komédii" 4*, alebo ju nasmerujem na priemernú strednú cestu. Nakoniec som ,,prihoršil" pretože som od filmu čakal predsa len viac. Pozeral som ho prirodzene hlavne kvôli Plummerovi, musím však skonštatovať, že je síce najlepší zo všetkých zúčastnených, nijako som však pritom nespínal ruky či obracal zrak do neba.  S odstupom niekoľkých dní môžem povedať, že Plummer zahral homosexuála absolútne inak než nám túto ,,sortu ľudí" doteraz Hollywood predkladal a zrejme práve preto si získal aj najviac sympatií filmových kritikov.  Jeho herecký prejav je pomerne skromný, veľmi civilný a prirodzený, zbavený akéhokoľvek preháňania hraničiaceho s afektom ako mohol kde-kto čakať.  Problémom však i tak zostáva, že scény s ním sú len akýmisi čriepkami spomienok z minulosti, väčšinou netrvajúcich ani minútu a stále som čakal aspoň na jednu silnejšiu a dlhšiu scénu, kde by to všetko rozbalil. Nič také však Začiatky divákovi neponúknu. Ak by som mal teda rozhodnúť v či ma Plummer viacej herecky odzbrojil tu alebo v Poslednej stanici, priklonil by som sa viac k druhej možnostim, aj keď ako som už vyššie spomenul jeho prejav je natoľko  nevídane slodobný a možno tým iný, zaujímavejší, možno do budúcna udávajúci nový trend. Ozdôbkou filmu je krásna Mélanie Laurent, ktorá mi veľmi zaimponovala v pasážach keď bola nemá a len písala, o to viac, keď som zistil, že je ľaváčka ako aj ja.